Založ si blog

Tajná návšteva

Nervózne prekračujem z nohy na nohu. Vonku je sychravo. Na autách pozorujem prvé kvapky dažďa. Cítim sa tak trochu zvláštne. Tak, ako nikdy predtým. Pozerám na displej mobilu a hypnotizujem ho očami. Sakra, tak konečne napíš… Môžem, či nemôžem? Mám to urobiť? Som na to pripravená? Je to fér? Viem, do čoho idem. Vedela som to hneď na začiatku. Napísal mi to. Na rovinu. I keď som nechápavo pozerala, či to myslí vážne?! Však ja taká nie som. Nie, to neurobím. Budem mať výčitky… A predsa som tu. Stojím a čakám na jeho pokyn. Či je vzduch čistý… Či ONA odišla do práce, tak ako mala… Či je byt voľný… Či sa môžeme konečne milovať… Nie, asi to nenazvem milovaním. To by sme sa asi museli ľúbiť… Ale toto bude len o sexe. Bez citov. Bez zbytočných nežností. Bez záväzkov. Bez budúcnosti….
V mojom vnútri sa odohráva veľký boj. Hlava hovorí, čo to robíš? Zbláznila si sa? Telo hovorí, choď, čo je na tom, uži si. A srdce? Toho som sa radšej ani neopýtala, akoby sa ho to ani netýkalo.
Vzduch je čistý, odišla do práce. Poď rýchlo… Už sa ťa neviem dočkať.
Písmenká som očami doslova hltala. Zároveň som cítila, ako sa mi začali chvieť nohy. Tlak stúpal, potili sa mi dlane. Ráznym krokom som vykročila smerom k stanovišťu taxíkov.
-Kam to bude?
-Smreková. Bytovku vám potom upresním.
-Samozrejme. Nech sa páči.
Sadla som do auta, rozopla si gombíky na svetríku, zapla bezpečnostný pás a dlaňami sa zľahla dotkla svojich líc. Cítila som, že sú určite červené. Pozerala som sa pred seba, na cestu. Inokedy sa zvyknem rozprávať s taxikárom, skôr ubehne cesta a s niektorými je to fajn. Dnešné ráno však bolo iné. Ticho medzi mnou a neznámym mladým chalanom, prerušili tóny z rádia, na ktorom pridal zvuk. Precitla som na pípnutie telefónu.
Už sa na teba teším, zlatko.
Bojím sa.
Neboj, nemáš sa čoho. Bude nám super. Už na teba čakám.
Vieš, čoho…
Budem jemný a trpezlivý. A som si istý, že je v práci.
Dobre. Som na ceste…
Keď taxík zastal pred bytovkou, na sekundu som zaváhala. Fakt to chcem urobiť? Nervózne vyberajúc z peňaženky peniaze, som naťukala do mobilu: som tu. Zabuchla som dvere a urobila pár krokov pred vchod bytovky. Chvejúc sa som čakala na zvuk odomknutia dvier. Vykročila som smerom k výťahu. Štvrté poschodie, opakovala som si v duchu. Prvé… Druhé… Tretie… A som tu. Pozrela som sa doprava, doľava a čakala.
-Poď rýchlo dnu, nech nás nevidí suseda.
Konečne ho vidím aj naživo. Bála som sa, že mi nebude dostatočne sympatický. Predsa len, fotka je fotka. Z očí mu však ide niečo živočíšne a silné, čo ma neskutočne láka. Premeriavam si ho očami. Opretý o stenu, oblečený, resp. vyzlečený, len v boxerkách sa šibalsky usmieva a sleduje, ako sa vyzúvam a odkladám si svetrík. Pri nohách sa mi odrazu zjavila mačka. Šedá, s dlhšou srsťou. Zohla som sa k nej a hladkajúc ju, očami behala po izbách. Chytil ma za ruku a odviedol do izby. Kabelku som si nechala na chodbe, len som si narýchlo vypla zvuk na mobile.
-Ja si nechám zapnutý, ak by náhodou volala. Musíme byť opatrní.
Pousmiala som sa a sadla si na kraj postele. Podišiel bližšie a jemne ma pohladil po vlasoch.
-Bojíš sa?
-Vieš, že nemám veľa skúseností. A navyše, si zadaný.
-Na to teraz nemysli. Neboj, naučíš sa.
-Máš pravdu.
-Tak poď, vyzleč sa mi.
Pohodlne si sadol do kresla a sledoval ma, ako opatrne vstávam. Otočila som sa chrbtom k nemu. Náušnice som odložila na poličku. Dala dolu ponožky, legíny, dlhšie tričko. Cítila som, ako sa mi do líc vnára červeň a v nohavičkách mám veľmi vlhko. Bolo mi trochu trápne.
-Poď, pekne pokračuj. Ukáž sa mi.
Najprv podprsenka, potom nohavičky, a otočka smerom k nemu. Podišiel, pohladil ma po líci a opatrne uložil na posteľ.
-Neboj, budem jemný. Len sa pekne uvoľni.

Obliekajúc sa som si všimla, že spozornel. Počuli sme zvuk výťahu. Zastal. Asi na štvrtom poschodí. Och, môj bože? Čo keď niekto prišiel? Povedal, nech sa rýchlo oblečiem a utekám do kuchyne. Čakala som, čo sa bude diať. Snáď neprišla. Nazrela som spoza rohu. Usmievajúc sa pribehol ku mne a chytil ma za zadok.
-Aká škoda, že si sa mi už obliekla.
-Vieš, ako som sa zľakla? Ani neviem, či som si všetko zobrala z izby.
-Chvalabohu, planý poplach. Suseda prišla z nákupu.
-A keby nie?
-Tak by som jej povedal, že si moja kamarátka, prišla si na návštevu a všetci traja by sme si spolu dali kávu.
Pousmial sa a žmurkol na mňa.
-To si myslíš, že by ti uverila?
-Nejako by sme to uhrali. Ale si zlatá, keď máš vyplašený výraz.
-Prestaaaň. Vieš, ako som sa bála?
-Báť sa môžeš jedine mňa, lebo mám na teba znova chuť.
Sadla som si na stoličku, cez poodchýlené balkónové dvere prenikal jemný vánok vetra. Opierajúc si hlavu som sledovala, ako varí čaj aj kávu a otvára čokoládu. Bolo mi miestami aj vtipne. Prvýkrát sa vidíme naživo, mali sme spoločne prvý sex, je zadaný, ja sa cítim miestami ako najhoršia na svete, a on sa o mňa takto pekne stará. Rozprávajúc sa o rôznych témach sme sa kúsok spoznávali. Keď som dopila posledný dúšok čaju, pousmiala som sa a poľahky si zahryzla do spodnej pery.
-Takže slečna sa rozhodla provokovať.
-Ja? Nerobím nič. Nepovedala som ani slovo.
-Takže tebe nestačilo. Si náruživá ako ja, to sa mi začína veľmi páčiť.
-Možno už nechcem.
-Mňa neoklameš. Poď.
Cez pootvorené dvere vbehla do izby mačka. Mala som pocit, akoby nás sledovala. Ale to nebolo možné. Isto nič také nevnímala. A chvalabohu, rozprávať nevie. Pohodené boxerky, legíny a mokré nohavičky.

A po krátkej pauze, pozerajúc mi autobusy späť do mesta, sme si to rozdali aj tretíkrát.
-Poď ešte ku mne.
-Už by som mala ísť. Nestihnem bus.
-Pôjde ďalší. Ešte máme čas.
-Ale už si len slušne vedľa teba ľažkám.
-V poriadku.
Skontrolovanie všetkých vecí, aby som nič nezabudla. Rýchle obúvanie, letmý bozk vo dverách. Privolanie výťahu. Štvrté poschodie. Tretie. Druhé. Prvé. Zabuchnutie vchodových dvier a cesta smerom k autobusovej zastávke.
Páčilo sa mi to. Sľubujem, že zopakujeme. Využijeme zasa najbližšie, keď ONA pôjde do práce.
Pousmiala som sa. Nasadla do autobusu a odišla. Kým on si pospal a popoludní prišla domov z práce ONA, ja som sa vrátila domov, do prázdnej izby a postele. S pocitom, že som dnes prvýkrát zažila, aké je to byť tá druhá.

Diaľnica, značka

Stoštyridsiatka na diaľnici. Otestujú ju pri Poprade

23.09.2019 12:43

Počas októbra bude na úseku diaľnice D1 Poprad, východ – Beharovce najvyššia dovolená rýchlosť 140 km/h.

Klimatický štrajk v Nigérii

Dopady klimatickej zmeny sa zrýchľujú, ukazujú dáta Svetovej meteorologickej organizácie

23.09.2019 12:23

Správa Svetovej meteorologickej organizácie zhŕňa najnovšie vedecké poznatky o príčinách a dôsledkoch otepľovania planéty.

baranek

Baránek: Z predvolebnej búrky ťaží najmä SNS

23.09.2019 12:00

Nové strany predstavujú svoje vízie, staré chytajú druhý dych. Podľa politického analytika vnútorné problémy strany Smer a Most-Híd najlepšie využila SNS.

Taliban, afganistan,

Útok afganských vládnych síl na Taliban zasiahol svadbu, zomrelo 35 civilistov

23.09.2019 11:55

Afganské sily podnikli raziu v dome, ktorý podľa obvinení používalo afganské hnutie Taliban na výcvik atentátnikov.

fialovakvetinka

Len ďalšia Blog.Pravda.sk stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1
Celková čítanosť: 1167x
Priemerná čítanosť článkov: 1167x

Autor blogu

Kategórie

Archív