Stojím pred zrkadlom a na seba pozerám.
Som to ja?
Alebo len nejaká jedna moja kópia?
Kde sú tie chvíle, keď som od šťastia doslova žiarila?
Oči moje, kde sa iskra z vás stratila?
Úsmev, kde si?
Už sa len sem tam snažíš o nejaké lacné pokusy.
Rozžiarená tvár, to je už len minulosť,
keď z každej mojej nedokonalosti si prostredníctvom dotyku vytvoril dokonalosť…
Bol si svetlom mojich očí, tvári si dával jas,
perám si daroval úsmev a počaroval mi svojim pohľadom nie raz…
Aká som však teraz?
Vzal si si kópiu, ktorú si vo mne vytvoril,
alebo si vo mne len ten najkrajší originál objavil?
To už je jedno, už je to minulosť…
Teraz si už len musím počkať na krajšiu budúcnosť.
Na chlapa, ktorý ma bude láskou zahŕňať
a pokúsi sa ten krásny originál vo mne pohľadať.