Kvetinkovo

Stojím pred zrkadlom a na seba pozerám. Som to ja? Alebo len nejaká jedna moja kópia? Kde sú tie chvíle, keď som od šťastia doslova žiarila? Oči moje, kde sa iskra z vás stratila? Úsmev, kde si? Už sa len sem tam snažíš o nejaké lacné pokusy. Rozžiarená tvár, to je už len minulosť, keď z každej mojej nedokonalosti si prostredníctvom dotyku vytvoril dokonalosť… […]

Ach, hrozne to bolelo… Nie, nedokážeš si to predstaviť. To všetko, čo som musela zažiť. Tú bolesť, ktorú som podstúpila, to, keď som večer zaspať nedokázala, a ráno ani vstať z postele nechcela. Keď som sa skoro ráno budila a na tvoju správu márne čakala, sedela na sedačke a na naše milovanie myslela. Ešte som tam tvoju vôňu cítila a keď som oči zavrela, Teba […]